Marián Mišún: Demokracia neuspela,potrebujeme nový socializmus

MM Začneme tým najaktuálnejším, čiže tzv. „kontraplesom“ z dvanásteho januára. V nezainteresovanom človeku táto akcia svojou formou aj pestrosťou názorového spektra prítomných, pravdepodobne vyvolala zmiešané pocity. Splnila tvoje očakávania?
Na akcii sa zúčastnilo približne 70 protestujúcich, takže určite nesplnila moje očakávanie. Predpokladal som, že slovenskí občania masovo využijú jedinečnú príležitosť ukázať skorumpovaným politikom a oligarchom čo si o nich myslia. Tajne som veril, že prídu masy nahnevaných občanov a oligarchii zablokujú vstup do budovy.

Nedá mi nespomenúť slovnú výmenu názorov medzi tebou a  p.Mihálym spred niekoľkých rokov, ktorú vo forme videa videlo množstvo tvojich podporovateľov. Na „kontraplese“ ste sa stretli veľmi nadnesene povedané na rovnakej strane barikády. Máš pocit, že naozaj stojí na správnej strane barikády?
Od viacerých ľudí som dostával podobné otázky. Bohužiaľ mnohí ľudia nepochopili môj zámer. Vôbec som nepodporoval Róberta Mihályho, ani som netvrdil, že stojíme na jednej strane barikády. Osobne som podporoval myšlienku občianskeho odporu voči oligarchii, ktorá sa chce v čase ekonomickej krízy zabávať za nakradnuté peniaze. Mihályho považujem iba za umelého revolucionára, vytvoreného masmédiami. Nemám záujem s ním spolupracovať. Mojim zámerom bolo tiež ukázať Slovákom, kto je tu netolerantný a myslím, že sa to aj čiastočne podarilo.

Opäť zasahovala polícia. Adekvátne?
V podstate sa nič nestalo. Pred operou nachvíľu vznikla slovná výmena s mestskými policajtmi, keďže si tam niektorí účastníci chceli púšťať cez megafón hudbu. Nakoľko sa jednalo o mestskú políciu a človek nemôže poznať všeobecne záväzné nariadenia každého mesta, s určitosťou sa neviem vyjadriť, či bol postup mestskej polície adekvátny.

Figuruješ v kauze „pálenia zástavy EÚ“ . Plánované súdne pojednávanie šestnásteho januára bolo odročené vraj kvôli dovolenke sudcu. Cítiš sa byť nevinný?
Jednoznačne sa cítim nevinný. Veď som to urobil preto, aby som poukázal na evidentne zlé fungovanie EU. Aj podľa trestného zákona nie je skutok trestný, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Ako vnímaš náš web. Myslíš si, že ľudia majú záujem vyhľadávať a sledovať videá, ktoré zverejňujeme ?
V súčasnej dobe mediálnych klamstiev a manipulácii, pokladám internetovú stránku Slobodné médiá za vhodný spôsob poskytovania alternatívnych informácii. O problematiku masmédií sa v súčasnosti dosť zaujímam, preto viem, že vaše videá sú dnes zaujímavé len pre úzku skupinu ľudí. Pre väčšinové ľudské stádo je dôležité a zaujímavé iba mediálne pokrytie najprimitívnejších ľudských túžob: zábava, sex, násilie, klebety, módne trendy a podobne.

Pred rokmi si bol úspešný športovec a dodnes sa športu venuješ na trénerskej úrovni. Akým spôsobom sa tieto skúsenosti premietli do tvojej životnej filozofie?
V živote a športe som sa vždy riadil pravidlom, učiť sa od druhých pokiaľ sú v niečom lepší. V tejto súvislosti preto pokladám za správne, používať či pri obrane, alebo útoku tie isté spôsoby a zbrane ako súper, alebo nepriateľ.

Takmer päť rokov si pracoval ako policajt. Nebanuješ?

Určite nie. Práca a komunikácia s ľuďmi ma napĺňali. Aj keď niektoré nariadenia a činnosť polície neboli najmúdrejšie, veľmi ma bavilo pokiaľ som slušným ľuďom dokázal pomôcť, prípadne trestal primitívov, ktorí si to evidentne zaslúžili.

Niekoľko krát si verejne pranieroval nekalé praktiky na policajnej akadémii. Je samozrejmé, že už absencia morálnych predpokladov je v rozpore s výkonom verejnoprávnej funkcie. V súvislosti s tým mám vážny dôvod sa domnievať, že aj kvalifikovanosť niektorých konkrétnych policajtov, tak môže byť značne naštrbená…!

Určite, nepopieram, že v radoch polície je množstvo hlupákov a chrapúňov, ktorí tam nemajú čo robiť. Ako všade, aj policajti sa nájdu dobrí, aj zlí. Prikláňam sa k názoru, ktorý povedal môj dobrý priateľ, bývalý štátny policajt, dnes náčelník mestskej polície v Podolínci Vladimír Živčák: „Policajný zbor, je najspolitizovanejší orgán“. Dôkazom toho je napríklad pravidelná výmena policajných špičiek po každých parlamentných voľbách, ako aj pochybné vzdelanie a kariéra mnohých policajtov na najvyšších miestach.

Pri výkone služby mestského policajta určite dôjde aj k rizikovým situáciám. Spomínaš si na nejakú? Má podľa teba u nás mestský policajt adekvátnu právomoc na riešenie takýchto situácií v teréne?
Priznám sa, že som sa nikdy ako policajt necítil ohrozený. Vlastne jedenkrát v živote, keď nás ako dvojčlennú hliadku nadriadený poslal, aby sme preverili rušenie nočného kľudu. Po príchode na miesto však bolo zistené, že trnavskí futbaloví fanúšikovia odchádzajú na nejaký medzinárodný zápas. V tom čase sa na mieste nachádzalo možno aj 200 bojovo naladených mladých ľudí, takže ako dvaja policajti sme sa radšej stiahli. Pokiaľ by sa v danom momente na nás všetci vyrútili, určite by sme s kolegom dobre nedopadli. Čo sa týka oprávnení mestskej polície, je to priestupková polícia. Súčasný priestupkový zákon som mnohokrát verejne kritizoval, pretože v podstate slúži na trestanie a pokutovanie ľudí, ktorí pracujú a platia dane. Bohužiaľ mestská, ani štátna polícia zatiaľ nedokážu asociálov za spáchaný priestupok vhodne potrestať. Práve preto si myslím, že neúčinný priestupkový zákon je vhodným dôkazom neschopnosti všetkých politikov, ale aj dobre platených policajných funkcionárov, ktorí po roku 1989 ovládali Slovensko.

Po tom, ako ťa „vypoklonkovali“ na Úrad sociálnych vecí a rodiny si sa vyjadril, že k tebe nadriadený pristupovali korektne a férovo. S odvolaním sa voči rozhodnutiu súdu si ale neváhal. V prípadne pozitívneho výsledku zvažuješ aj možnosť opäť sa v budúcnosti uchádzať o zamestnanie vo verejnej správe?
Pokiaľ to bude možné, určite si znovu rád oblečiem policajnú uniformu.

Ako informáciu o tvojom zatknutí a neskôr prepustenie z práce prežívali tvoji najbližší?
Rodina to prežívala dosť ťažko, najmä keď nikto z policajtov nejavil záujem poskytnúť im potrebné informácie. Stratu zamestnania momentálne nepovažujem za problém.

Nedávno si zverejnil informáciu o tom, že pripravuješ knihu. Čo bolo onou povestnou poslednou kvapkou v krčahu, ktorá ťa k tomu vyprovokovala?
Keďže momentálne nepracujem, rozhodol som sa do právoplatného rozhodnutia súdu touto formou zmysluplne vyplniť svoj čas. Prisluhovači tohto zvráteného systému ma chceli potrestať a ponížiť. Napísanie knihy pokladám za taktické použitie vlastných zbraní nepriateľa.

Bude kniha akýmsi sumárom tvojich doterajších vyjadrení a názorov, alebo môžeme očakávať predovšetkým úplne nové informácie, úvahy, či zamyslenia nad riešeniami celospoločenských problémov? Neprajníci tvoju zápasnícku minulosť už stihli spájať s nadmernou agresivitou a potrebou vyrovnať sa s komplexom menejcennosti. Absurdností na tvoju adresu pribúda priamo úmerne s priestorom, ktorý dostaneš v médiách. Ako blogger zatiaľ nie si príliš aktívny, prečo?
Áno, bude sa jednať o určitú zbierku mojich zážitkov a názorov. Samozrejme, že v nej budú aj návrhy, ako by sa mali riešiť niektoré dnešné spoločenské problémy. Čo sa týka blogovania, bol som v minulosti aktívny v internetových stránkach na SME, aj na PRAVDE, no z oboch serverov ma záhadne odstránili. Momentálne občas prispievam na blog Slovenskej pospolitosti.

Pre rôzne mimovládne organizácie si synonymom extrémistu a „problémistu“. Ty však s nádychom irónie charakterizuješ extrémistu ako každého, kto nesúhlasí s vládnou garnitúrou a dôsledkami z toho plynúcimi. Aký je podľa teba rozdiel medzi týmito dvoma definíciami?
Osobne pojem extrém chápem ako všeobecný výraz pre niečo vymykajúce sa aktuálne zaužívaným normám. Tieto normy však môžu byť dobré, alebo zlé. Snahy každého extrémistu preto môžu byť rovnako opodstatnené, alebo neopodstatnené. Myslím, že osoby, ktoré majú neopodstatnenú snahu meniť to, čo je správne a dobre fungujúce, to sú skutoční nebezpeční extrémisti – problémisti. Za takých pokladám najmä mnohých liberálov, presadzujúcich rôzne choré novinky.

Pre médiá si vďačným objektom konšpiračných teórií a obvinení. Dá sa na tendenčné stanoviská zvyknúť, alebo ťa čas od času ešte nejaká absolútna nepravda dokáže vyviesť z rovnováhy?
Doposiaľ ma masmédiá nevyviedli z rovnováhy. Pevne verím, že v budúcnosti sa to nezmení.

Vo videorozhovore pre Indymedia si sa priznal, že ľutuješ účasť na zapálení zástavy Európskej únie, ktorá vyústila do pre teba negatívnych dôsledkov. Zároveň si uviedol, že by si to dnes riešil ináč. Aká forma negatívneho postoja k tejto inštitúcii by teda mohla byť podľa teba „korektná“ a zároveň účinná?
Tak to sa ti priznám, že neviem. Ale fungovanie EÚ pokladám jednoznačne za zlé. Nesúhlasím s migračnou politikou, poľnohospodárskou politikou, ani ekonomickým smerovaním EU. Spolupráca európskych národov je dôležitá, no musí fungovať na princípoch obojstrannej výhodnosti. Je nesprávne pokiaľ nejaký národ parazituje na druhých. Európa musí v prvom rade fungovať ako spoločenstvo potravinovo sebestačných štátov.

V svojich prejavoch často kladieš dôraz na hodnoty, akými sú svornosť, jednotnosť a súdržnosť. Máš pocit, že v tejto krajine nie je medzi jednotlivými organizáciami ochota hľadať spoločné stanoviská a ciele? Ide o jeden z dôvodov, pre ktorý sa profiluješ ako nezávislý občiansky aktivista?
Veľmi ma dnes mrzí, keď vidím ako ľudia, ktorí sa označujú za nacionalistov hľadajú všemožné dôvody prečo nepodporiť druhých. Áno mám snahu byť nezávislý, pretože nechcem byť na nikoho viazaný. Jednoducho by som chcel podporovať všetky dobré ciele, či už ich navrhne ĽSNS, SNS, NaS, Slovenská pospolitosť, Matica slovenská, NSS, SHO, alebo niekto iný. Vždy sa však budem jednoznačne dištancovať od niektorých členov SNS, ktorí zneužívali národné cítenie Slovákov na vlastné obohacovanie sa. Veď aj súčasná katastrofálna situácia na Slovensku, či už s Cigánmi, alebo v oblasti zamestnanosti, je ich vizitkou.

Z pohľadu sklamaného a možno i oklamaného človeka je pre teba ťažké identifikovať dobré ciele, s ktorými sa dokážeš stotožniť a bez obáv ich podporovať?
V prvom rade dôverujem sebe a vlastnému rozumu. Keď niečo pokladám za dobré veľmi rád to podporím.

Ako si predstavuješ dialóg o spolupráci medzi ľuďmi rozličných vierovyznaní? Mnohí tvoji kritici kategoricky odmietajú tieto tvoje snahy, ty však tvrdíš, že to možné je. Za akých okolností?
Docieliť zjednotenie dokážeme, iba za podmienky, pokiaľ nás všetkých spojí jedna spoločná vízia. Národné hnutie dnes potrebuje viac pokory. Nikto sa nesmie hrať na akéhosi nekompromisného vodcu. Miesto povyšovania a arogancie sa musíme viac počúvať, ale aj preberať správne názory druhých. Nacionalisti medzi sebou sa konečne musia prestať obávať pochváliť druhého, pokiaľ je v niečom lepší a zaslúži si to. V tejto súvislosti by som privítal, pokiaľ by pre začiatok vznikol určitý spoločný web, kde by každý dostal možnosť slobodne prezentovať svoje názory a zámery.

Čo v živote považuješ za svoje najväčšie osobné víťazstvo?
Priznám sa, nemám žiadne svoje obľúbené víťazstvo. Na každý svoj úspech si ale vždy rád spomeniem, či už sa jednalo o úspech v škole, športe, alebo iný.

Názor, že extrémista pochádza spravidla z rodiny s naštrbenými medziľudskými vzťahmi a má tak vysoký predpoklad správať sa iracionálne, je už akousi všeobecne uznanou spoločenskou normou. Prezraď teda, akým „problémovým“ detstvom prešiel Marián Mišún.
Nepamätám si z detstva na žiadne problémy s naštrbenými medziľudskými vzťahmi. Pravdepodobne nie som ten skutočný extrémista. Ako malý chlapec som mal vždy množstvo kamarátov, hrával som sa klasické detské hry a vždy som cítil, že rodičia sú mi oporou.

Neraz cituješ myšlienky historických osobností, no len veľmi zriedkavo súčasníkov. Pociťuješ momentálnu absenciu akéhosi morálneho vzoru, schopného viesť slovenský národ k lepším zajtrajškom?
Na Slovensku máme množstvo dobrých a múdrych ľudí. Žiaľ bohu na politickej scéne som skutočne doposiaľ neobjavil osobnosť hodnú morálneho vzoru.

Ekonomickú situáciu v krajine považuješ za kritickú. Vieš definovať systematické prešľapy, ktoré sebestačné ponovembrové Slovensko so stabilnou ekonomikou, priviedli do smutnej súčasnosti?
Najväčšou chybou bolo jednoznačne rozpredanie strategických podnikov a likvidácia domácej poľnohospodárskej produkcie. Myslím si, že je smiešne pokiaľ sa niekto zastáva privatizácie strategických podnikov, pričom tvrdí, že Slovensko na privatizácií získalo. Zahraniční kapitalisti predsa neprišli Slovákom pomáhať, ale prišli na nich zarábať. Miesto privatizácie malo dôjsť k okamžitej výmene a prísnemu potrestaniu všetkých zodpovedných osôb.

Fatalisti pripomínajú reálnu možnosť občianskeho konfliktu vyplývajúceho z priepastných ekonomických rozdielov v spoločnosti. Aké nástroje môžu medzi ľudí vrátiť pocit sociálnej spravodlivosti a rovnosti pred zákonom?
Jednoznačne spravodlivé prerozdeľovanie ziskov medzi všetkých pracujúcich. Inšpiráciou by nám mohlo byť napríklad Švédsko so svojim systém vyrovnávania výšky miezd, prípadne Japonsko so svojim modelom určovania minimálnej mzdy v závislosti od ziskov podniku a jednotlivých odvetví. Osobne vyznávam keynesovský ekonomický prístup. Verím, že základom fungujúceho štátu musí byť silná kúpyschopná stredná vrstva obyvateľstva. Mnohí pracujúci Slováci dnes dostávajú nízke mzdy. Pokiaľ však chcú dosiahnuť skutočnú zmenu k lepšiemu, nie je čas na sebectvo, ani na povyšovanie. Veď všetci pracujúci sú dôležitou súčasťou jedného národného celku.

Narážaš na nedávny štrajk v zdravotníctve, či súčasný v školstve?
Narážam na všetkých slovenských štrajkujúcich, ktorí sa v minulosti egoisticky stavali iba za seba, ale keď štrajkovali druhí, tak tých nepodporili.

Ako sa teda predstavuješ ideálnu spoločnosť?
Demokracia a kapitalizmus po roku 1989 totálne zlyhali. Slovenský národ dnes zachráni iba nová forma reformovaného socializmu. Osobne vyznávam takzvanú zlatú strednú cestu. Chcel by som, aby konečne na Slovensku zavládla spravodlivosť, alebo inak povedané vyváženosť a stabilita. Myslím si, že spravodlivú spoločnosti určujú najmä tri základné princípy:

– Adekvátna odmena(napr. vhodné spoločenské postavenie s prihliadnutím na schopnosti občanov, za odvedenú prácu, alebo za iné významné konanie hodné spoločenského uznania).
– Adekvátny trest za činy ohrozujúce spoločenský záujem a budúcnosť(napr. kriminálne správanie).
– Pragmatická solidarita(vzájomná pomoc a podpora v rámci ľudského spoločenstva ).

Pri všetkých troch princípoch je dôležité uplatňovať rovnaký meter pre každého. Nikto nesmie byť zvýhodňovaný, alebo znevýhodňovaný. V prípade solidarity tiež nezabúdajme, že medzi extrémnou dobrotou a hlúposťou je len malý rozdiel. Zdravý rozum nám hovorí, že ten, kto sa snaží a poctivo pracuje, by nemal doplácať na hlupákov a lenivcov. Všetky európske štáty tiež potrebujú začať uplatňovať osvedčené ekonomické spôsoby podporujúce zníženie závislosti od vonkajších vplyvov. Európske ekonomiky sa viac nesmú budovať ako globalizovaná a vzájomne závislá sústava, ale naopak, ako celok pozostávajúci z nezávislých a maximálne potravinovo sebestačných štátov. Určite by však nebolo správne sa izolovať a odmietať obojstranne výhodnú spoluprácu s ostatnými národmi. Jedine takto do budúcna ochránime ľudstvo pred globálnymi ekonomickými krízami, hladomorom a ďalšími škodlivými vplyvmi liberálneho kapitalizmu. Ostáva nám len dúfať, že celá Európa sa už čoskoro vyberie cestou nového socializmu pod vedením nacionalistov. Do budúcna musíme vytvoriť dobré existenčné podmienky pre nasledujúce generácie pôvodných Európanov. Bez zaistenia budúcej existencie a prosperity našich potomkov, bolo všetko ostatné zbytočné.

Si hlavným organizátorom protestných zhromaždení v Bratislave a neúnavne agituješ medzi ľuďmi, aby si spoločenskú zmenu aj touto legitímnou formou vybojovali. Môžeš v skratke zhrnúť svoje dojmy a skúsenosti? Možno je na mieste skôr otázka, či Slováci vôbec nejakú zmenu chcú?

Skúsenosti ma priviedli k záveru, že pokiaľ chceme byť v našom boji úspešní musíme zmeniť absolútne svoju stratégiu. Prestal som veriť v inteligenciu väčšinovej masy. Slováci zmenu chcú, no opakovane sa stávajú naivnými obeťami politických podvodníkov.

V tomto roku nás čakajú župné voľby a budúci rok 2014 má dokonca prívlastok super volebný, keďže nás čakajú komunálne voľby, či voľba nového prezidenta, europoslancov. S tvojimi skúsenosťami máš isté predpoklady viesť aktívny politický život. Neuvažuješ nad tým?
Uvažujem nad svojou kandidatúrou do VÚC. Rád by som kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou národných síl. No či sa tak skutočne stane, to nám ukáže až budúcnosť. Pokiaľ uvidím, že nacionalisti medzi sebou nie sú schopní spolupracovať, nemám záujem isť do vopred prehraného súboja.

Dal si si do roku 2013 nejaké osobné predsavzatie?
Áno, venovať sa viac manželke a dcérke.