Smerom k svetovému bratstvu Európanov
Poznámka editora: Toto je prednáška Jareda Taylora na konferencí NPI s názvom „Budúcnosť Európy“ uskutočnenej v Budapešti. Akcia sa konala napriek perzekúcií zo strany maďarskej vlády.
Je mi veľkou cťou sa Vám dnes prihovoriť a rád by som poďakoval sponzorom a organizátorom, vďaka ktorým je táto úžasná príležitosť možná.
Mám mnoho príležitostí hovoriť k mojim americkým priateľom, takže som rád, že môžem teraz adresovať moje postrehy našim európskym priateľom. Som vďačný, že sa Vám môžem prihovoriť mojím rodným jazykom. My Američania sme veľmi slabí v cudzích jazykoch a predovšetkým ďakujem všetkým z Vás, ktorí musia vyvinúť úsilie aby ma mohli počúvať v reči, ktorá je pre Vás druhým alebo tretím jazykom.
Zišli sme sa tu, aby sme hovorili o budúcnosti Európy. Tak potom prečo ja – Američan mám k Vám prehovoriť?
Samozrejme je to preto, lebo napriek tomu, že som občanom Spojených štátov som Európanom. Moja krajina bola založená ľuďmi, ktorí boli, v každom dôležitom detaile, Európanmi. Ich jazyk, ich náboženstvo, ich kultúra, ich inštitúcie boli všetky úplne a výlučne európskymi. Ich krv bola európska. Moji vlastní predkovia boli väčšinou Angličania, ale niektorí z nich boli tiež Škótmi, Holanďanmi a francúzskymi hugenotmi.
Európa je vlasť mojich predkov, moja spirituálna a kultúrna domovina.
Je tiež pôvodnou vlasťou pre milióny ďalších synov a dcér Európy, ktorí žijú tisícky míľ ďaleko. Žijú v Austrálií, na Novom Zélande, Kanade a Južnej Afrike. Mnohí ľudia z týchto krajín sú tento večer duchom s nami, pretože nie je pre nich nič dôležitejšie než budúcnosť Európy, keďže vo svojich ďalekých krajinách tiež vytvorili Európu.
Dámy a páni, keď hovorím o Európe, nemám na mysli len neoceniteľné kultúrne výdobytky našich predkov počas tisícročí, ale tiež rovnako neoceniteľné genetické dedičstvo. Naša kultúra ako Európanov nemôže byť oddelená od špecifických ľudí, ktorí ju vytvorili. My Európania, my všetci sme spojení tou najzákladnejšou úrovňou biológie. Sme rovnaký kmeň. My všetci, ktorí sa nachádzame v tejto miestnosti máme ďaleko bližšie vzájomné fyzické príbuzenstvo než s hocikým, ktorého pôvod leží mimo Európy.
Verím, že k tomu aby sme porozumeli Európe, aby sme ju milovali a bránili, je podstatné si uvedomiť, že my všetci sme jedna rasa. Žiadna iná rasa nemohla vybudovať Európu a žiadna ďalšia rasa ju nebude brániť a niesť jej unikátnu civilizáciu zmysluplným spôsobom. V tomto zmysle sú naši ľudia a naša civilizácia jedno a to isté. Tam kde nájdete našich ľudí, nájdete i našu civilizáciu: kde nájdete našu civilizáciu, nájdete našich ľudí.
Európa je naša rozšírená rodina a je pre nás prirodzené milovať svoju rodinu a priať si, aby prosperovala. Každý z nás raz zomrie, ale zároveň všetci zohráme svoju malú časť v histórií Európy a dúfame a veríme, že tento veľkolepý živý obraz našich ľudí nikdy nezomrie.
Poďme hovoriť trochu o rase. Pre intelektuálov sa stalo bežným hovoriť, že niečo také ako rasa neexistuje. Rovnako ako iné formy šialenstva i toto má svoj pôvod v Spojených štátoch. Táto teória tvrdí, že rasa je len spoločenská ilúzia a že rasy sú len svojvoľnými kategóriami. Táto myšlienka je tak chybná a tak hlúpa, že iba málo skutočne inteligentných ľudí dokáže presvedčiť samých seba, aby jej verili. Mali by sme nevyhnutne odmietnuť niečo, tak očividne chybné. Pozrite sa na stredoamerického Indiána a Európana. Odlišnosti sú tak očividne skutočné, očividne biologické. Ten kto to popiera musí mať ideologické motívy.
Rasové odlišnosti môžu byť nemilosrdné. Predpokladáme, že matka bude najbližšia príbuzná svojho dieťaťa než ktokoľvek iný na zemi. To však nie je vždy pravda. Predstavte si dánsku matku, ktorá má dieťa s Nigérijcom. Dáni a Nigérijci sú jeden od druhého natoľko geneticky odlišní, že táto dánska matka bude v skutočnosti geneticky bližšia k akémukoľvek inému dánskemu dieťaťu ako svojmu vlastnému polo-nigérijskému dieťaťu.
Rasa je výsledkom desiatky tisíc rokov prebiehajúcej oddelenej evolúcie, ktorá stvorila nielen rasové odlišnosti vo vzhľade, ale tiež v schopnostiach a temperamente.
Sú to práve unikátne vlastnosti Európanov, ktoré vysvetľujú prečo sú si európske spoločnosti tak podobné, či už sa nachádzajú v strednej Európe alebo na opačnej strane zemeguľe na Novom Zélande.
Ale prečo na konferencií o budúcnosti Európy hovorím o rase? Je to preto, lebo Európa nemôže existovať bez Európanov. Bez ľudí ako sme my tu nemôže byť žiadna Európa. Iba ľudia európskeho pôvodu mohli vybudovať Európu na mojom kontinente a iba ľudia rovnakého pôvodu môžu zachovať Európu na tomto kontinente.
Ohrozenie Európy je všade obrovské. Ako možno viete, v roku 1960 tvorili bieli 90% populácie v USA . Až do roku 1965 mali Spojené štáty imigračné zákony, ktoré ich mali udržať európskymi. Od tejto zmeny v politike, prúdili do Spojených štátov nebieli imigranti, a teraz je v mojej krajine iba 62 alebo 63% bielych. Súčasné predpovede sú také, že o 28 rokov budú bieli minoritou.
Moja krajina prestáva byť vetvou Európy a to s katastrofálnymi dôsledkami. Avšak namiesto toho, aby Američania uznali túto katastrofu alebo porozumeli jej príčine, tak sú rozhodnutí veriť tomu, že katastrofa nie je katastrofou – že ide vlastne o požehnanie.
Oficiálna ideológia Ameriky tvrdí, že „diverzita je naša sila“ a diverzitou sa myslí každý možný mix rasy, jazyka, náboženstva atď. Mnohí ľudia vám povedia, že „diverzita je najväčšou silou Ameriky.“
Diverzita je samozrejme ohromná slabosť. Štve odlišné skupiny proti sebe a ničí dôveru. Keď sa ľudia, v akejkoľvek časti sveta, ktorí sa odlišujú jazykom, náboženstvom alebo rasou pokúšajú zdieľať rovnaké územie, tak tam vznikne konflikt. Obrazne povedané ide o zákon prírody, ale americká ideológia sa tento zákon pokúša prepísať.
Americké uctievanie diverzity je niekedy komické. V čase, keď bol generál George Casey vo velení amerických síl v Iraku, tak povedal a teraz citujem: „úprimne verím, že sila našej armády pochádza z našej diverzity.“ Čiže hovorí, že americká armáda je silná nie preto, že má lepšie vybavenie alebo lepší tréning, ale z dôvodu, že sú v nej černosi, Mexikánci a Filipínci. Američania milujú omieľať takéto bláznivé reči.
Americká ideológia diverzity skutočne znamená národnú sebevraždu prostredníctvom imigrácie: náhrady európskych národov Neeurópanmi.
O tom, čo sa deje v mojej krajine som napísal knihu. Myslím, že bude pre vás poučná, pretože americká choroba prichádza na tento kontinent. V dlhodobom horizonte čelíte rovnakej hrozbe ako my. Napríklad súčasný odhad pokiaľ ide o Britániu je taký, že bieli sa stanú v roku 2066 minoritou. Francúzsko a Nemecko sa vybrali rovnakou cestou.
V roku 1900 bola populácia v Európe trikrát väčšia ako v Afrike. V roku 2050, čiže o 150 rokov neskôr, bude populácia Afriky trikrát väčšia ako v Európe. Budú chcieť títo Afričania zostať v Afrike? Nie, budú chcieť žiť tu.
A v celej Európe vlády umožňujú miliónom cudzincom zaplavovať ich krajiny. Naši vládcovia nechápu, že národ nemá cennejší poklad než je jeho kultúra a špecifické gény, ktoré umožnili vznik tejto kultúry. Tieto poklady musia byť chránené tými najsilnejšími dostupnými prostriedkami a to v každom štáte. Štát zrádza svoje najpevnejšie záväzky, keď umožní obrovskému počtu cudzincov usadiť sa v krajine. Z kultúrneho a genetického pohľadu nie je imigrácia odlišná od ozbrojenej invázie.
Imigračná politika je národnou politikou evolúcie. Imigrácia určuje budúci genetický charakter národa. Ak sem prichádzajú imigranti zo Somálska alebo Hondurasu, tak to znamená, že hostiteľská populácia sa náhle vyvíja smerom k Somálsku alebo Hondurasu.
Toto je samozrejme dôvod prečo idea, že nič také ako rasa neexistuje je tak zhubná. Ide o spôsob ako pripraviť ľudí na ich vlastné vyhynutie. Ide o spôsob ako povedať ľuďom, „ Nie, nie. Ty nemôžeš byť nahradený votrelcami a cudzincami. Si nahrádzaný rovnakými ľuďmi ako si ty sám.“
Iba belosi veria tomuto nezmyslu. Môžete si byť istí, že Japonci alebo Pakistánci si nemyslia, že rasa je len ilúzia.
Témou mojej dnešnej prednášky je potreba svetového bratstva Európanov. Musíme rozmýšľať nielen v národných kontextoch, ale tiež v kontexte nášho spoločného osudu.
Chcem dať na vedomie, že keď hovorím o bratstve Európanov tak nehovorím o tom, že všetci Európania sú rovnakí. Nie, vôbec. V Európe je mnoho národov a v rámci týchto národov je tu mnoho regiónov, každý so svojimi vlastnými prekrásnymi a špecifickými odlišnosťami. Dúfam, že všetky tieto národy a regióny pretrvajú a budú prosperovať.
To o čo vás žiadam je vnímať všetkých bielych v ktorejkoľvek časti sveta ako vašich európskych bratov. My Američania a Novozélanďania, či Afrikánci nežijeme na európskom kontinente, ale sme Európanmi. Sme súčasťou vašej rodiny. Netreba dodávať, že naše vlády nehovoria v našom mene, v skutočnosti sa naše vlády často pokúšajú naše hlasy umlčať a napriek tomu, že možno nie vždy naše hlasy počujete, tak sme tu: za oceánom máte bratov.
Zároveň vám chcem zdôrazniť, aby ste premýšľali nielen o blízkosti za morom, ale aj k vašej domovine. Môže byť pre vás ľahšie uvažovať o Američanovi ako som ja ako o vašom bratovi, než vnímať ako bratov vašich najbližších susedov. Chcem tým povedať, že viem, čo Trianonská dohoda znamenala pre Maďarsko. Viem o tom, že máte spory so svojimi susedmi a zatrpknutosť je ťažké prekonať, dokonca po uplynutí desaťročí.
A napriek tomu vám navrhujem, že prežitie našej spoločnej civilizácie je obrovskou odmenou a niekedy, aby ste získali veľkú odmenu, je nevyhnutné vzdať sa tých menších. Ústredným problémov našej doby je či Európa a Európania prežijú. Dúfam, že nebudete čakať na to kým Alžírčania, Číňania, či Afričania prídu medzi vás, aby ste si konečne uvedomili, že vaši susedia sú vaši bratia.
Viem, že teraz si niektorí z vás myslia: Čo už môže nejaký Američan vedieť o ozbrojenej invázií a porážke vo vojne? Čo môže nejaký Američan vedieť o ponížení jedného národa, ktorý bol roztrhaný na kusy?
Nuž, niektorí z nás niečo o tom vedia. Všetci moji mužskí predkovia vo vojnových časoch slúžili v ozbrojených zložkách Konfederácie amerických štátov. Tvorili národ, s vládou, armádou, flotilou, národnou menou a poštovou službou a s jasným zmyslom národného spojenia. Počas 4 rokov statočne bojovali aby ochránili svoj národ od invázie, ale boli úplne zničení, ich národ bol zničený.
Keď som bol mladší, tak som bol na Sever nahnevaný. Rád som čítal o víťazných vojnách Konfederácie, ale dnes o nich čítam nerád. Dokonca i tieto víťazstvá boli tragické. Boli sme víťazmi iba preto, že sme boli úspešnejší v zabíjaní našich bratov než boli oni úspešnejší v zabíjaní nás.
To isté možno povedať o oboch svetových vojnách. Boli to peloponézske vojny našich národov. Boli materiálnymi a spirituálnymi katastrofami a mnohým európskym národom stále ostali po týchto vojnách hlboké rany.
Štáty Konfederácie a ich potomkovia sa napokon museli zmieriť s porážkou. Nemôžem predvídať ako sa budú liečiť rany v strednej Európe, ale verím, že sa budú liečiť rýchlejšie ak budeme mať na pamäti, že sú tu väčšie hrozby, ktorým čelia všetci Európania.
Pre mňa ide o neodkladnú záležitosť , pretože som nestratil len jeden národ. Po stratení Konfederácie teraz strácam i Spojené štáty. Strácam ich pretože moja vláda, ktorá kedysi Európu a genetické dedičstvo Európy hájila, otvorila svoje brány invázií. Moja krajina sa stáva monštróznym, hluchým mixom bez identity akéhokoľvek druhu. Vládcovia Ameriky rozdúchavajú oheň, ktorý ju ničí.
A toto moji bratia nemusíte robiť.
Hoci Spojené štáty ničia samé seba, stále sú veľmi mocné a vplyvné a majú dosť arogancie si myslieť, že majú právo vnucovať svoje spôsoby zvyšku sveta. Spojené štáty sú dnes najväčším nepriateľom pre zdravý európsky nacionalizmus a sebazáchovu. Ak si prajete spáchať samovraždu, Spojené štáty vám pomôžu. Ak si však prajete žiť, Spojené štáty vám budú oponovať.
Za pripomenutie stojí poznámka amerického generála Wesleyho Clarka, ktorý sa podieľal na bombardovaní Srbska NATO-om v roku 1999. Ako vysvetlil: V modernej Európe niet miesta pre etnicky čisté štáty. To je idea 19-teho storočia a my sa pokúšame vstúpiť do 21.storočia a budeme to robiť s multi-etnickými štátmi.
Vlastne hovorí, že Francúzsko nesmie byť francúzske, Maďarsko nesmie byť maďarské, Taliansko nesmie byť talianske. Každá krajina sa musí stať nezmyselným gulášom akým je práve Amerika.
Toto je šialenosť, ktorá zasiahla moju krajinu.
Najväčšou hrozbou pre celú Európu je jedovatá ideológia diverzity, ktorú vám chce moja krajina nanútiť. Západná Európa už prehltla obrovskú dávku tohto jedu. Spojené štáty a Západná Európa použijú svoje bohatstvo, aby vás uplatili, aby ste sa pokúsili prijať diverzitu. Spojené štáty sú zdrojom množstva kultúrneho jedu, či už vo forme filmov, televízie a hudby.
Verím, že bývalí členovia Waršavského paktu môžu udržať líniu, ale je to boj rasy proti času. Upevnia samých seba ako kultúrne a rasovo sebavedomé národy predtým než budú otrávení chorľavejším, ale bohatším Západom? Alebo možno zdravšie stredoeurópske národy podporia západných identitárov a zachránia celú Európu? Verím, že od toho ako vyriešime tieto otázky sa odvíja budúcnosť Európy.
Dovoľte mi urobiť zhrnutie hlavných téz mojej reči počas tohto večera. Za prvé, Európa je tam kde nájdeme Európanov, či už sú na kontinente zvanom Európa alebo za morom. Za druhé, to čo majú všetci Európania spoločné nie je iba číra kultúra, história, spôsob žitia, ale tiež i spoločné príbuzenstvo, ktoré nazývame rasou. Za tretie, Európa kdekoľvek ju nájdete, bojuje na život a na smrť proti vyvlastneniu cudzincami, ktorí menia naše spoločnosti spôsobom, ktorých ich robí na nerozpoznanie odlišnými od spoločností našich predkov.
My všetci musíme byť priateľmi v tomto veľkom boji o obranu všetkého čo milujeme, v tomto boji za obranu Európy.
Dnes línie nie sú tak jasne načrtnuté, kríza nie je tak viditeľná, ale pre naše generácie, toto sú Termopyly, toto je Poitiers, toto je obliehanie Malty, toto je bitka pri Krvavej rieke.
Muži Európy, moji bratia, musíme stáť pri sebe. Musíme bojovať spoločne, lebo len spoločne zvíťazíme.
O autorovi: Jared Taylor je americký novinár, editor online magazínu „American Renaissance.” Taylor sám seba opisuje ako obhajcu „rasového realizmu“. Je autorom kníh ako „Skutočná americká dilema: Rasa, imigrácia a budúcnosť Ameriky “a „Biela identita: Rasové povedomie v 21.storočí.”
Zdroj: Aman Againsttime
O perzekúcii si môžete prečítať tu
slobodnemedia.wordpress.com 